Záruby a Smolenice
Trasa: Smolenice - Havrania Skala - Záruby - Čertov Žľab - Smolenice
Dĺžka: 15,38km
Čas: 4h 56min
Počasie: slnečno, 14°C
S Luciou sme sa konečne zosynchronizovali a dohodli sa na výlete. Vždy som chcela ísť na výlet na jeseň, keď je les krásne farebný a dnes to konečne vyšlo.
Nebudem sa tváriť ako super turista, mala som trochu obavy. Predsa len... Ideme na najvyšší vrch Malých Karpát - Záruby (768m). Dva roky dozadu sa môj pokus o výstup na Vysokú ( tretí najvyšší vrch MK) nepodaril... Lucia ma však ukľudňuje a vraví, že to pomaličky dáme!
Veru nebol to len taký ľahký výlet - pol dňa som preklínala samú seba, že tým mojim turistickým paličkám je určite dobre. Doma... Áno, moje kolená mi to už na druhý deň patrične dali pocítiť!
Mali sme ísť pôvodne po trase, ktorú som našla na internete (Záruby a čertov žľab s deťmi), ale nakoniec sme sa rozhodli ísť trošku inak a bolo to najlepšie rozhodnutie!! Ale poďme poporiadku...
Sobotné skoré vstávanie o siedmej, o desiatej vyrážame zo Senca. V Smoleniciach sme za necelú hodinku, parkujeme pri kostole a vydávame sa za dobrodružstvom. Po chvíli sme v zámockom parku, kde sa práve konal turnaj v lukostreľbe Cez park prejdeme k vstupnej bráne do zámku, dovnútra však nejdeme. Urobíme pár fotiek a pokračujeme. Po pár metroch už vstupujeme do lesa a kráčame po modrej turistickej značke až k rozcestníku Klauža.
Tu chvíľu odpočívame (teda hlavne ja ). Pozriem do mapy a oznámim Lucii, že kúsok hore je Havrania Skala, z ktorej sú vraj krásne výhľady.
Podľa pôvodnej trasy sme mali pokračovať popod hrebeň až k rozcestníku pod Zárubami. My sme však zvolili výstup aj na Havraniu Skalu, takže ideme hore po žltej... Netrvá dlho a ocitáme sa niekde pod vrcholom. Tu sa však trochu stratíme, pri pohľade na mapu vidím, že sme zišli zo žltej... Rozmýšľame, kade máme ísť hore - žeby tá úzka skalnatá cestička? Áno, to je ona! Štveráme sa hore a tu už zbadáme červenú značku. Sme správne - Havrania Skala je súčasťou Cesty Hrdinov SNP (Štefánikova magistrála). Po skalách vyjdeme až na vrchol a skutočne - výhľad je úžasný!! Sú tu kúsok od seba hneď dva skalnaté výhľady. Druhý už je oficiálne označený ako "Havrania Skala".
Rozhodujeme sa ako ďalej. Buď sa vrátiť dole na rázcestie a pokračovať po modrej, ako sme mali v pláne, alebo pokračovať na Záruby po hrebeni. Netrvalo dlho a mali sme jasno - ide sa po hrebeni.
Skalnatá trasa chvíľu hore, chvíľu dole po hrebeni má určite svoje čaro! Keďže sme na vrchole, je tu veterno a dosť chladno - prichádza na rad bunda!!
Pár metrov pod vrcholom Havranica si na skale dávame obedňajšiu prestávku, keďže je čosi po pol jednej. Dám si dve žemľe s paštétou, zahrejem sa čajom z termosky a vyrážame ďalej.
Za Havranicou je chvíľu cesta príjemnou prechádzkou nádherným lesom... Človeka ani nenapadne, že ide po hrebeni. Čochvíľu však cesta zmení ráz - áno, toto je presne typická hrebeňovka akú som si predstavovala! Paráda!
Po pár minútach sa ocitáme na rázcestí Záruby odkiaľ to je na vrchol už len kúsok. Keďže je sobota a relatívne teplo, ľudí je tu dosť. Urobím si foto pri tabuli a pri kríži a vychutnávam si ten pocit, keď úspešne zdolať vrchol - a pre mňa bol tento prvý!
Kusom pod vrcholom si sadneme na peň a opäť sa trochu najeme. Rozmýšľali sme, či pokračovať po hrebeni ešte na hrad Ostrý Kameň, ale skonštatovali sme, že to už je moc. Nabudúce...
Vstávame a odoberieme sa na cestu späť. Na rázcestí Záruby tentokrát pokračujeme dole po zelenej, až po rázcestie Záruby - sedlo. A popri šlapaní dole si vravime, ako dobre sme spravili, keď sme na Záruby ušli po hrebeni a nevracali sa späť dole z Havranej Skaly. Tento úsek keby som mala ísť hore asi by som sa otočila a išla domov. Po strastiplnom zostupe sme konečne na rázcestí Záruby - sedlo odkiaľ už pokračuje trasa pekným lesným chodníčkom - ide sa po modrej/zelenej.
Prichádzame k ďalšiemu rázcestiu - Čertov Žľab.
Tu sa turistické trasy rozdeľujú, my pokračujeme ďalej po zelenej do Čertovho Žľabu.
A svojmu menu nieje nič dlžný - čertovská kamenistá cesta žľabom. Ale tá krása okolo nás!!
Čertov Žľab nás vyhodí na rázcestí pod Vlčiarňou, odkiaľ pokračujeme opäť už príjemným chodníkom po modrej. Priamo na Vlčiarni sa z modrej odpájame a ďalej sa držíme žltej cyklo značky. Prejdeme okolo turistického prístrešku a odbočíme doprava do lesa. Tu začína Náučný chodník "Smolenický kras".
Svižne si vykračujeme, keď ma len tak napadne, čeknúť mapu. A hups!! Sme mimo. Prehliadli sme odbočku na hradisko Molpír! Nič, otáčame sa, ideme pár desiatok metrov späť. Odbočka doprava je dosť nenápadná - ani sa nedivím, že sme ju prehliadli. A zrazu - stúpanie! Zas! Moje nohy zaplačú, ale ideme teda hore. Opäť sa ocitneme na vrchole, ktorým vedie cestička a naskytnú sa nám úžasné výhľady na Hlbočiansku dolinu!
Tu nás hreje slnko, preto sa rozhodneme, že si tu dáme poslednú prestávku a dojeme zvyšné jedlo. Chvíľu si vychutnávame teplo a výhľad. Kúsok od miesta je keška a tak si aspoň túto jednu ulovím!
Zachviľu už vyjdeme na lúku, na ktorej sa nachádza archeologické nálezisko - Hradisko Molpír. Odtiaľto je krásny výhľad na Smolenický zámok.
Po lúke ideme dole k dvom chatrčiam, ktoré sú súčasťou hradiska a stade je to už len na skok ku kostolu, kde nás čaká auto.
Ja som teda úplne vyčerpaná a moje nohy detto. Zajtra si kolená nebudem cítiť! Ale! Stalo to zato.
Som na seba celkom hrdá - zdolala som svoj prvý vrchol a hneď najvyšší v Malých Karpatoch. A zároveň to bola aj najdlhšia túra.
Náš deň však ešte úplne nekončí. Mame ešte čosi vyše dvoch hodín a tak navrhnem zastaviť sa cestou domov pri Budmerickom kaštieli.
Trošku sa prejdeme po parku až ku kaplnke Panny Márie pri ktorej sa nachádza ďalšia keška. Rýchlo nájdená v dutine stromu a môžme úst späť.
Tu náš výlet oficiálne končí a čaká nás už len cesta domov.
Galéria k článku TU
Mapa trasy a GPX: Záruby
