Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Úľanským chotárom, časť druhá...

 

16.6.2016

Cesta ku keške...Do našich končín konečne naplno zavítala jar a my sme opäť mohli začať s našimi kešerskými výletmi. Rok po prvej návšteve chotára v okolí Pustých Úľan nastal čas na ďalšiu návštevu tohoto zaujímavého miesta. Tentoraz aj s novou členkou našej georodiny - malou Rebekou.

Séria kešiek pod názvom "Úľanským chotárom" Vás povedie cez celé územie lesov, hájov a rybníkov v katastri obce. Séria je prezentovaná v listingu  ako cyklotrasa, ale dá sa prejsť aj pešo. Je to príjemná, ale celkom dlhá prechádzka, ktorá celá meria asi 25 kilometrov. Je teda dobré si ju v prípade pešej prechádzky rozdeliť na dva dni. 

 


 

Úľanská mokraď je časť Podunajskej roviny. Hojné sú tu potoky (Stoličný, Nový, Starý), ktoré vytvárajú rôzne ramená a jazerá. Kedysi, pred výstavbou hrádzí, bolo územie pravidelne zaplavované a zomokrené a nevhodné pre poľnohospodárstvo. Dnes sa intenzívne poľnohospodársky využíva. Zachovali sa tu zvyšky Lužných lesov.


 

My sme sa autom odviezli do obce Pusté Úľany kde sme pri obecnom úrade nechali geovozidlo a na odlov sa vybrali pešo. PriÚspešný nález konci dediny sme odbočili z cesty na poľnú cestičku vedúcu popri potoku. Na druhom brehu sa nachádza malý ale pekný ZOO park. Keďže nás čakala dlhá cesta, nechali sme jeho návštevu na inokedy. 

Už po prvých metroch sme boli nadšené krásnou prírodou ktorá nás obklopovala. Cesta bola na začiatku pohodlná aj s kočíkom, to sme ale ešte nevedeli, že sa to zachvíľu zmení...  


Hneď prvá keška (GC5GHQ1) nás, vlastne mňa, trochu potrápila. Hľadala som ju totiž na nesprávnej strane. Už už som to chcela vzdať, keď som si povedala, že sa ešte pozriem na druhú stranu. A hľa, tam bola. Spokojne som teda logovala a pobrali sme sa ďalej. Tu už sa lesná cestička zmenila k horšiemu. Ide totiž popri štrkovisku a chodia po nej nákladiaky. S kočíkom to po rozjazdenej poľnej ceste bolo ťažké. Prechádzali sme ale pomaly a isto od kešky ku keške, všetky s úspešným nálezom. Medzi druhou a treťou zastávkou som mala menšiu nehodu. Totiž pri prechádzaní cez "mierne" blato kočík síce prešiel, ale ja som zostala bez tenisiek, ktoré zostali v blate. Švagriná mala o zábavu postarané. 

Od štvrtej kešky už bola cesta zas celkom dobre schodná a pridali sme do kroku. Cesta bola ešte dlhá a dochádzali nám zásoby tekutín. Nuž to tak dopadne, keď zabudnete kúpiť v Jednote piť... 

Od piatej kešky už bola cesta luxusná - betónová. A tak to išlo ako po masle. Pár krát mi švagriná musela dať rabaka, Saxana s nami nebola. Neviem ako by ich odlovil niekto, kto by išiel sám a nemal by aspoň 2 metre. 

Sériu sme ukončili na čísle trinásť (GC5GHWH). Predsa len je to pešo dosť dlho a zvečerievalo sa. Vyšli sme teda na hlavnú cestu a po nej prešli späť do dediny k autu. 


Prvá polovica série ponúkla pár zaujímavých maskovaní ale hlavne jej záver bol trochu nudný. Posledných 5 kešiek bolo totiž úplne rovnakých a už aj podľa hintu sme dopredu vedeli, kde keš bude. 


Veľké huby na stromoch neďaleko kešeNa druhú polovicu seriál sme sa vydali o týždeň neskôr. Prvá, číslo štrnásť (GC5GHWT) bola len asi 100 metrov od miesta, kde sme zaparkovali. Hľadali sme podľa hintu hríb a teda tento krásny veľký hríb sme nečakali. Foto bolo nutnosťou.

Pešo sme sa potom pobrali vpred k číslu pätnásť (GC5GHWY) a šestnásť (GC5GHXC) ku ktorím viedla nádherná aleja rozkvitnutých stromov. Obidve boli rovnako maskované a pripomínali nám posledných päť krabičiek z pred týždňa. 

Naša malá geopomocníčka nemala svoj deň a preto sme ďalšie krabičky lovili pohodlne - autom od bodu k bodu. Presunutie, vystúpenie, logovanie, nastúpenie a ďalej. 

V tejto sérii sa nachádza niekoľko naozaj skvelých a prepracovaných krabičiek a jednou z nich bola aj tá s číslom dvadsaťjeden (GC5GHZA). Klobúk dole. Takisto za zmienku stojí aj keš v poradí dvadsaťtri (GC5GHZW) a dvadsaťšesť (GC5GJ0X). Tá bola zároveň aj poslednou na dnes. 


Celá séria má dovedna tridsaťšesť kešiek, plus štyri ktoré síce do série nepatria, ale sú cestou. Bolo by škoda nechať ich bez povšimnutia. Nám teda ostáva ešte desať do dokončenia série a určite si pre ne prídeme. Možno tentoraz tradične - na bicykli. 


Galériu si môžete pozrieť TU

Joomla templates by a4joomla