Trasa je najvhodnejšia pre horské, prípadne trekingové bicykle, aj keď značná časť vedie po hlavných cestách v premávke. Od lesa už však ide len po poliach a lesných cestách a aj betónová cesta od lesa k hlavnej ceste je mierne rozbitá.
V pondelok o deviatej ráno sme vyrazili z Hrubej Borše. Teplomer ukazoval čosi okolo 7°C, obloha bola zamračená, mierne hmlisto, ale našťastie bez asi najväčšieho nepriateľa cyklistu - vetra.
Cez Malú Boršu sme prešli na hlavnú cestu, po ktorej sme pomalým tempom došli do Kostolnej pri Dunaji. Tu pri miestnom kostole sme si dali prvú prestávku. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1332 a pôvodný názov obce bol Hasvar. Avšak kostol Sv. Panny Márie v obci pochádza z 13. storočia.
Po krátkej prestávke pokračujeme von z obce smerom na Hrubý Šúr. Po jednom kilometri na rázcestí odbočíme vpravo a križujeme hlavnú cestu č. 503 zo Senca do Hrubého Šúra. Prejdeme cez Bodoház, ktorý patrí pod Kráľovú pri Senci a stále po hlavnej po chvíli vchádzame do obce Tureň. Kedysi malá dedinka, ktorej história siaha do roku 1252, zažíva v posledných rokoch rozmach výstavby a neustále sa rozrastá. V obci okrem rímskokatolíckeho kostola z roku 1833 nenájdeme žiadne historické pamiatky. Za Turňom si dávame druhú prestávku a pokračujeme v ceste.
Po pár kilometroch prídeme na križovatku na okraji obce Nová Dedinka. Cesta vpravo vás zavedie priamo do dediny, doľava vedie cesta do Tomášova a rovno sa dostaneme do Bernolákova. Pred križovatkou nás zastihne prvý problém. Prázdne predné koleso na mojom bicykli. Našťastie to nieje defekt, ale asi len pomaly dosluhuje stará duša. Po dofúkaní pokračujeme.
Cez križovatku prechádzame rovno smerom na Bernolákovo. Nejdeme však po hlavnej až tam, ale na druhej odbočke asi v polceste odbáčame vľavo na poľnú cestu. Vzhľadom na sychravé počasie posledných dní je to pekná kopa blata. No ale čo sme my? Fajnovky? Ide sa vpred. Tu mi aj celkom vyhovuje mäkká predná duša. V jednom useku je blata trošku moc a bicykel mi skoro stojí. Zosadáme teda a dáme si tu "obedovú" prestávku. Posilnené jedlom sadáme na biky a odtrpíme si ešte pár stoviek metrov v blate, kým prídeme na kraj lesa. Aké bolo naše prekvapenie, keď doprava popri poli nebola žiadna cestička, ktorá bola v mape. Len poorané pole... Tudy cesta nevede... Do lesa sme sa vybrali rovno po lesnej ceste, avšak je tu zákaz - súkromný pozemok. Je tu nejaký poľovnícky revír a hneď po ľavej strane míňame poľovnícku chatu. Nikde nikto, ide sa. Po 10 minútach lesnou cestou sa dostaneme k brehu Malého Dunaja priamo pri železom moste, ktorým sa dostanete na druhý breh. Priamo v strede mosta sa nachádza jedna keška série "OMD". My dnes však nekešujeme a tak ju nechávame na inú návštevu. Ja sa odvážim aspoň kúsok prejsť po moste, Lucia odmieta. :)
Opäť trochu dofúkam, teda Lucka dofúka, moje koleso a ide sa ďalej. Od mosta ide veľmi nepatrná cestička popri brehu smerom vpravo. Miestami je naozaj ťažko prejazdná na bicykli a preto značnú časť úseku bicykle tlačíme. Naozaj si nechcem predstaviť ten prales v týchto miestach v období leta... Od mosta k Totemovej lúke sú to cca 2km lesom. My asi po jednom kilometri vzdávame boj a radšej vyjdeme z lesa na pole. A popri lese kráčame v blate ďalší kilometer. To je radosti!
A čo je najlepšie? Keď na konci poľa celé zablatené prídeme na betónovú cestu. Totiž keby sme za Novou Dedinkou neodbočili na druhej odbočke, ale išli ďalej, tak sa touto cestou pohodlne a hlavne čisté dostaneme na rázcestie kde práve stojíme a ktoré je už naozaj kúsok od cieľa našej cesty. To poteší, nie? Ale zas by to nebolo také dobrodružstvo.
Od betónovej cesty, na ktorej konci je akási elektro stanica, odbočíme vpravo opäť na pole popri lese. Tu už však nieje poľná cesta pooraná, takže v kľude prídeme k vjazdu do lesa. Prejdeme prechodom cez rieku, na ktorej po ľavej strane vidíme peknú chatku na vode a dostaneme sa na rázcestie na ktorom nás už víta tabuľa Totemova lúka. Odbočíme vľavo a po asi 200 metroch prejdeme cez akúsi vstupnú bránu na lúku.
Toto miesto založili trampi z neďalekej Ivanky pri Dunaji a dodnes sa tu stretávajú. Škoda, že nie každý kto sem zavíta si váži prírodu,sudiac podľa niekoľkých oznamov na stromoch, na ktorých trampi starajúci sa o toto miesto prosia návštevníkov o poriadok, odpratávanie odpadkov a neničenie totemov...
Na mieste je niekoľko ohnísk, drevené lavice a stoly a samozrejme totemy. Krásne vyrezané totemy rôzneho druhu. Toto miest je naozaj krásne a to ticho a pokoj človeka hneď ukľudní a dodá sily.
Spokojne si sadám na lavičku a vychutnám si zaslúženú odmenu v podobe proteinoveho keksa, ktorý zapíjam horúcim čajom na zahriatie. Na mieste sa veľmi dlho nezdržíme, predsa len ak sa nehýbeme, pociťujeme aj chlad. Urobíme teda ešte pár foto a je čas na návrat.
Cesta domov už je po spomínanej betónovej ceste od elektrárne ktorá nás dovedie opäť na hlavnú cestu, kde odbáčame vpravo a smerom na Novú Dedinku sa vraciame po trase z úvodu. Lucka sa odomňa oddelí v Turni a ja pokračujem už osamote až do Hrubej Borše. Zastavím sa ešte pri cintoríne a pomaly, spokojne prichádzam domov.
Musím povedať že následná svalovica za to však stála. Bol to pekný a miestami zábavný výlet na pekné miesto. Naša práčka bude mať veľa roboty, kým všetko vyperie. A mňa čaká ťažké zmývanie blata z biku.
Celú fotogaleriu z výletu nájdete v odkaze hneď na konci tohto článku. Snáď aj Vás inšpiruje a pôjdete sa na toto magické miesto pozrieť. Možno sa tam niekedy stretneme.
A dovtedy dovidenia niekde v prírode alebo na cestách.
