Môj prvý "vážny" bicykel mi rodičia chceli kúpiť keď som mala asi 10 rokov. Horské bicykle vtedy u nás ešte prakticky neexistovali a jediné skutočné bicykle, ak si odmyslíme skladačky a podobné, boli Favority. V tej dobe každý cestný bicykel s "baranmi" bol proste Favorit. A bodka. Vlastne ani neviem či okrem značky Eska a Favorit sa dalo bežne kúpiť aj niečo iné...
Ale späť k môjmu prvému bicyklu. Ako som písala, Favorit bol môj sen. Ale problém bol, že rám dospeláckeho mi bol veľmi veľký ešte( nie, vtedy neboli na výber rôzne veľkosti rámu...). Našťastie "soudruzi" mysleli aj na nás menších a predávala sa Eska s 3/4 rámom. Bola v krásnej belasej farbe a vyrábala sa v pánskej a dámskej verzii. Jasné, že som chcela pánsky. Tak sa išlo nakupovať. Sadli sme s otcom do našej žltej Škody 120 a vyrazili. Obehali sme všetky(v tej dobe celkovo asi 3) obchody v Bratislave, v ktorých sa predávali bicykle. Nič. Všade vypredané. Dokonca sme obehali aj obchody v okolí BA, pokiaľ si pamätám tak až v Trnave sme boli. A nič. Všade len dámska verzia. Prečo asi? Nezostávalo mi teda nič iné ako kúpiť dámsky, alebo byť bez bicykla. Zo zaťatými zubami som teda súhlasila s dámskym.

Bratislavský lesopark

Lužné lesy

Moja prvá jazda na novom bicykli bola hneď k babke do Hrubej Borše - 40 km tam, 40km späť. Bratia vyrazili skôr a my s otcom potom. Nezabudnem ako v polceste medzi Malinovom a Tomášovom prišiel hustý lejak a my sme zmokli do nitky. Ale prišli sme!

Po pár rokoch, som sa dostala po otvorení hraníc do Viedne. Veľká vec! Ako sme tak išli po ulici popri výkladoch v jednom som zrazu zbadala poklad! HORSKÝ BICYKEL! To bol šok. Tie drapákové plášte, rovné riadidlá, prehadzovanie na riadidlách hrubý rám. Úžasné! Postupom času sa tieto západné vymoženosti dostali aj sem a prišiel čas na môj prvý "horák". Kúpili sme ani neviem už od koho jazdený bike a pre istotu sme ho rozobrali a celý prestriekali. V tej dobe totiž bolo dosť pravdepodobné, že mohol byť kradnutý. Dostal opäť belasú farbu(Bratislavčania sa nezaprú) s nádychom metalízy. Slúžil dobre.
Po skončení školy som si konečne mohla kúpiť nový bike v obchode. Bolo to v nejakej predajni v OD Slimák v Bratislave. Bike "značky" EXP Wildcat. Krásny žlto-modrý. A s ním prišlo aj väčšie nadšenie pre cyklistiku. V teplákoch? Pche... Som predsa nejaký biker. Cyklo dres a elasťáky. Bolo to v období veľkej slávy Lance Armstronga. Pri Tour de France som sedela hodiny. Ja som však obdivovala Erika Zabela. A môj prvý dres bol Deutsche Telekom. Prilba vtedy v "móde" ešte nebola a nebola dokonca ani povinná. V tom čase sa bicyklom začali viac venovať aj moji bratia. A to bolo z môjho pohľadu len dobre. Ako si oni vylepšovali biky, tak som tie ich staré diely dostávala ja. Takže som si tunila bike postupne aj ja. Lepší prehadovač, lepšia vidla, lepšie brzdy... Časom som začala striedať rámy, keďže si oni kupovali nové snáď každý polrok. Prvý bol Merida Dakar 550. Merida vtedy veľmi letela. Na ňu sa mi viaže spomienka na zatiaľ najviac kilometrov v jeden deň. Išli sme s otcom zas k babke, ale nie klasickou cestou. Vyrazili sme o siedmej ráno, po hrádzi išli do Vojky, kde sme sa kompou previezli na druhý breh Dunaja a cez Šamorín išli do Borše. Večer po príchode domov mi na tachometri svietilo 140 km.

EXP WildcatPrvý horák

Po Meride som zdedila Author Verzus v červenej farbe. A posledný v poradí bol Rock Machine Volcano - šedo čierny. Na ňom zas prišiel aj prvý pád. Z Koliby zjazd po úzkej lesnej cestičke. Zadné koleso dostalo šmyk a ja som letela. Auuu. Okrem pár odrenin, našťastie nič vážne. Prišiel aj prvý upgrade pedálov. SPD? Neexistovalo. Na pedále sa dávali takzvané košíky. Hrozná vec, ale lepšie ako nič. Keďže rámy boli po bratoch, bolo jasné, že všetky mi boli vlastne veľké. Nevadiiiii.

Prišiel ale čas kúpiť poriadny bike a hlavne správnu veľkosť. Brat pomohol a súhlasil, že ni ho zoberie na splátky. Išlo sa do Kaktus Bike. Domov som išla už na mojom novom biku - Trek 4400 + Camelbag zdarma. No nekúp to! Na tomto biku som po prvý krát mala nášlapné pedále. Hold, pokrok nezastavíš. Toto obdobie bolo u mňa cyklisticky najlepšie. Veľa kolegov z roboty bikerov, pravidelné jazdy na Kolibu a v okolí.
Ako čas plynul, kolegovia poodchadzali, zrazu som sa nejak nemala s kým bicyklovať. A tak sa bike predal, keďže mi stál len v izbe. Na dlhé roky som s bicyklovanim skončila. Až raz na jar v roku 2015 som si povedala dosť. Chcem bike! A za mesiac som už mala doma peknú, ale veľkú Konu. Pozdravujem Lucku.
Rozobrať, rám predať, kúpiť moju veľkosť, zložiť a hotovo. A tak sme v súčastnosti. A pri písaní tohoto článku sa pozerám na moje terajšie vozítko. CTM Zephyr 2006. Môj prvý bike s kotúčovymi brzdami .

Aktuány bike - CTM ZephyrSelfie

Len pred pár dňami skončený rok 2017 bol v mojej novej ére cyklistiky najlepší. Počet prejazdených kilometrov sa zastavil na čísle 158. Nieje to veľa, ale pomalý začatok je lepší ako nič. S mojou povahou sa mi seba samú ťažko prehovára na sólo výjazdy. Ale konečne som našla bike parťáčku Lucku a v tomto roku plánujeme zaujímavé výlety po našom krásnom Slovensku. Dúfam, že ich bude čo najviac a budú aj tu na stránke pribúdať pútavé články o našich dobrodružstvách na dvoch kolesách.

A aby som nezabudla. K môjmu horskému biku už čoskoro pribudne cestný bicykel. Cestný pirát bol vždy môj sen. Tak teraz si ho splním o viac ako 20 rokov neskôr... Je sa načo tešiť.
Jar je už pomaly na ceste a môže začať nová kapitola bike života. Pozor, vyrážame!

V priloženej galérii TU sú fotky z mojich dávnych čias :)



Joomla templates by a4joomla